Martin Štreba

Deväť
Pod tvojimi šatami
dieťa si fúka balón
rozjasnená jeho ťarchou
ľahšia si než vzduch
A znásobená dvoma

In vino..
Doďaleka sa tiahnu
štíhle nádražia
nespočetné rady koľajníc
rozmazané do zelena

Kdesi v diaľke
rušeň mocne dymí

(v noci pršalo)

Vlečie náklad dúhových guličiek
v ich útrobách
ticho spí víno


xxx
nemali by odlietať
vtáky neverné
šteklivé pierka
na kýchanie dráždia

(čoskoro spŕchne)

na oblohe chuchvalce
použitých vreckoviek


xxx
Pušný prach
v krídlach sťahovavých vtákov
podpálil oblohu

Na konci tenučkého vlákna
Pavúk pútnik
cestuje komusi prečiarknuť tvár


Pĺznuce stormy
hnáty doširoka rozťahujú
- chceli by uletieť
Krútia sa a dychčia
mocne sú však k zemi poprišívané


Na telegrafických drôtoch
začal sa zjazd dirigentov


MENZES
v lone malé mača
s červeným klbkom
sa hrá


nitku po nitke
pomaly ho stráca


xxx
Na hrotoch tvojich pŕs
vystaviam Babylon
tisíckou jazykov ťa prejdem


V strede budeš
ako po daždi


Hodvábne oko vykukne
a povolá dieťa


xxx
Zubaté slnko vyleptáva do krajiny
skorú jar


Ešte má málo kyseliny
Ešte mu ju riedia
roztratené snehy
podriemkavajúce v tieňoch


ale už sa to prebúdza
klokoce


rozťahuje sa v koreňoch
vrie v semenách


Ešte chvíu
a snežienky z vázy
do herbára pochováš


ARS POETICA
keď dopíšem túto báseň
budem o
dvadsaťpäť sekúnd
skúsenejším básnikom


ZIMNÁ BÁSEŇ
biely papier je
zasnežená krajina


slová
stopy krákajúcich vrán


MORE NA JESEŇ
Bolia stromy
padajúce listy?


xxx
Ešte ťa len tuším
Kostolné zvony bijú
v kúpeľni nezadržateľne tečie voda


Už dávno si tu vytkala
pavučinky tvojich vôní


Prenikneš úzkym prúžkom svetla
rozvlnená a prchavá


Do padajúcej tmy vnikáš
ako atrament do čistej vody
Pomedzi obrysi predmetov plynieš
pominuteľnejšie než dym


V snehobielej krajine
jar sa na okamih rozrastie
Kvet zo železných pilín už rozkvitol